3D - D, CC Centrum, Bratislava, 2005
Na aktuálnej výstave autorka Eliška Skybová prezentuje svoju tvorbu s časovým ohraničením rokov 2002 – 2004. S týmto obdobím sa spája vytváranie väčších grafických cyklov. Prvý z nich z roku 2002 je zastúpený ôsmymi sieťotlačami z cyklu Kompozície I. – XIX. Krajina – štruktúra, ktoré sú výberom z jej bakalárskej práce. V tomto cykle grafík mladej výtvarníčky sa prvý krát výraznejšie prejavila línia výtvarného uvažovania ovplyvneného umením geometrie.
Východiskovým bodom pre tieto realizácie je konkrétny odpozorovaný a prevzatý detail z prírody, ktorý má svoju charakteristickú skladbu. Na prvý pohľad nenápadná žilová štruktúra listu sa svojimi parametrami približuje geometrickému obrazcu zloženého z jednoduchých liniek a autorka tento iniciačný zdroj ďalej výtvarne modifikuje. Jej grafiky vychádzajúce z týchto štruktúr majú ich identifikačné znaky, ale zároveň autorka ponúka aj ďalšie očakávané výtvarné transformácie. Uskutočňuje ich prostredníctvom následného zjednodušenia zobrazenia do ešte čistejších geometrických tvarových foriem, z ktorých potom podľa vlastného kľúča a technikou sieťotlače vytvára ďalšie kompozície. Prekrývanie jednotlivých vrstiev tlačí, striedanie dominantnejších geometrických pásov jemnými linkami tak dokonca vytvára dojem určitej plastickosti v ploche jej grafík a zároveň ich definitívna podoba pôsobí ako zobrazenie novovzniknutej krajiny.
Podobným prípadom, kde autorka uvažuje o krajine, sú autorkine cykly Letecké impresie I. – III. z roku 2003. Tento krát sa však pohybuje v opozitnej rovine uvažovanie o nej, výtvarne interpretuje jej globálny charakter. Ale aj v týchto prácach dokáže navodiť určitú jemnú ilúziu hĺbky v inak jednoduchom plošnom zobrazení. V sériách linorytov ju autorka evokuje jednak vrstvením jednotlivých farebných plôch tlačí a súčasne aj vhodne zvolenou skladbou zobrazenia už nie tak prísnych geometrických tvarov. Výsledná podoba týchto realizácií je potom naozaj pohľadom na plochu krajiny z veľkej výšky.
Analýza tvaru – jedna z vlastností uvažovania v geometrickej línii – autorku napokon priviedla ku striktnejším a racionálnejším podobám geometrie. Aj vo svojej diplomovej práci Kompozície 3D – D (na výstave druhý prezentovaný cyklus digitálnych tlačí a sieťotlačí z roku 2004) pracuje na základe vzorca predloha – a jej ďalšie podoby v plošnom zobrazení. V tejto situácii však geometriu plošnej predlohy v grafikách neodhaľuje a nevyčisťuje (ako v cykle Krajina – štruktúra), pretože si za východiskový bod zvolila konkrétne umelo vytvorené papierové objekty. Na jednej strane majú čisté geometrické línie, a zároveň po prvý raz tento východiskový bod pre ďalšie realizácie disponuje aj tretím rozmerom. Zobrazenie objektov do plochy prostredníctvom digitálnych technológií jej otvorilo cestu pre analýzu jeho tvarových parametrov, avšak len v dvoch dimenziách. Absencia tretieho rozmeru sa však v tomto prípade viac viaže so samotnou formou výtvarnej realizácie – plochou grafiky. Autorka v grafikách ponúka viacero možností ako sprostredkovať nové zobrazenia pôvodnej predlohy tým, že ich prenesenú podobu v ploche ďalej variuje používajúc aj prvky tvaroslovia konštruktivizmu, či optického umenia. Otáčaním, posúvaním, či multiplikáciou tak vzniká množstvo nových zobrazení, ktoré však majú spoločný základ, a na druhej strane je každé z nich originálom.
Mira Putišová
september 2004